Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web
 

Obec Janík

Z dejín obce

  V chotári obce pri stoku Kanyapty sa našla tenká kultúrna vrstva z 9. storočia. Obec sa prvýkrá spomína v r. 1285, keď patrila Honthovým synom Dersovi a Demeterovi. Bol to dedený majetok po matke a obsadil ho Amadé z rodu Aba (pravdepodobne ako dievčenská štvrť od Abovcov sa dostala do ich rúk) a zriadil si tu jedno zo sídiel svojho panstva. Obec bola zapísaná pod menom possessio Ianuk. R. 1302 Dersov syn Miklós spustnutý majetok v Jánoku (spolu s Papolsom, Raksonyom, Parlagom, Vajdom, Büttösom a Krasznokom) s miestami na mlyny (cum locis mol-rum) vymenil za majetky v Hontianskej a Novohradskej župe s Miklósom, synom Szügyiho Andrása. V tom roku sa obec spomína ako opustená, teda zanikla po bitke pri Rozhanovciach a preto musela byť dosídlená. R. 1317 kráľ nariadil vrátiť Dersovým synom majetky, ktoré obsadil palatín Amadé. R. 1318 Dersov syn Tamás protestoval proti prepadu majetku bratom Miklósom (dictus) Andrásovi Lotovi (Szügyi). R. 1320 Tamás už nazývajúci sa po obci (Jánoki) protestuje proti predaju gemerskej obce Harmanec. R. 1321 nariadil vrátiť tunajšie majetky Andrásovi Szügyimu a jeho synom. Toho roku Tamásov syn László protestuje, aby otec Tamás nejakým spôsobom odcudzil ich dedičné majetky, preto jeho syn Miklós a András Loto so synmi začali proti nemu súdny spor.

  R. 1322 krajinský sudca Lambert prisúdil majetok na základe duelu proti Tamásovi, Dersovmu synovi Miklósovi, lebo Miklós dokázal, že dedil zo strany starej mamy. Ešte toho roku Miklós previedol tunajší majetok na Andrása Szügyiho a jeho synov. Hoci proti tomuto rozhodnutiu sa Dersov syn Tamás ohradil (sudca vraj napomáhal jeho protivníkovi), krajinský sudca sa znova priklonil na Miklósovu stranu. R. 1323 na panstve Jánok prisúdené Andrásovi Szügyimu na nariadenie kráľa Károlya Róberta uskutočnila egerská kapitula jeho obchôdzku. R. 1331 bezdetný Dersov syn Miklós pred konventom križiakov priznal, že na výmenu ho nútil svokol András Loto a preto Jánok zanecháva bratovi Tamásovi a jeho synom. R. 1344 esztergomský prepošt László, syn Tamása sa dohodol so synmi Andrása Loto na rozdelení majetkov v Abovskej župe tak, že Jánok ostal v rukách Pétera, syna Andrása Loto. Ešte v tomto roku Tamásov syn Dömötör protestoval proti tejto dohode, lebo bola urobená bez jeho účasti.

  R 1345 sa tu spomína Andrásov syn Péter Jánoki. R. 1347 boli tieto majetky rozdelené a uskutočnila sa ich obchôdzka, ako to oznamuje šahianský konvent krajinskému sudcovi Pálovi, ktorí toto ešte toho roku potvrdil. Tamásov syn, magister Dömötör, tekovský archidiakon r. 1359 protestoval proti tomu, že Andrásov (Loto) syn Tamás odovzdal časť majetku Jánok zaťovi Miklósovi z rodu Csanád. R. 1360 sa tu vyberalo mýto, Jánok možno označiť za vivinutú dedinu, svedčí o tom stavba kostola a vznik fary. V tom roku palatín Miklós Konth svedčí, že predstavení Abaujskej a Šarišskej župy na svojom zasadnutí prisvedčili, že majetok v držbe esztergomského kánonika Lászlóa, synov Andrása Loto Tamása a Miklósa, bol skutočne majetkom Dersa, teda archidiakona Dömötöra. Uvedené župy r. 1381 dosvedčovali, že Jánok je majetkom esztergomského archidiakona Dömötöra a jeho spoločníkov, zemanov Vajdaiovcov (Jánoki). R. 1398 palatín Detre Bebek (Pelsőczi) definitívne prisúdil majetok Jánok veszprémskehu biskupovi Dömötörovi a jeho spoločníkom.

  V portálnom súpise z r. 1427 je tu zapísaných 24 port a obec bola majetkom Lászlóa Jánokiho. Mýtnica je stále v rukách Jánokyovcov. R. 1427 sa spomína, že oyvatelia sa tu zaoberali aj vinohradníctvom. R. 1503 sa tu stále spomína rodina Vajdaiovcov, R. 1532 sú tu spísané 4 poddanské porty. R. 1553 tu bolo už len 7 1/2 porty a dedina bola stále zemianským majetkom, r. 1565 3 1/2 porty. R. 1598 bolo v zemianskej obci spísaných 7 domov. Obec značne trpela ničivými nájazdmi Turkov. R. 1616 tu bolo spísaných 6 poddanských domácností a niekoľko zemanov. R. 1630 bol odtiaľ odvedený deviatok po 1/4 porty od gazdov i želiarov. Okolo r. 1640 Jánok úplne zničili Turcim preto r. 1648 sa spomína ako ľudoprázdna obec. Úpadok počtu obyvateľov obce vrcholí na začiatku 18. storočia, keď r. 1715 a r. 1720 tu boli zapísané len dve poddanské domácnosti a zopár zemanov, preto musela byť znovuosídlená. Okolo r. 1740 rodina Jánokiovcov vymiera po meči a majetky v župe si rozdelilo 8 dievčat László Jánokyho a ich príbuzní.

  R. 1750 majetky dedičov potvrdil palatín János Pálffy. Do majetku ich uviedol konvert v Jasove. Tak obec sa sprvu dostáva do rúk rodiny Baxiovcov, po nich Transikovics-Horváthovcov. Dcéra Györgia Horvátha Zsuzsanna sa vydala za László Szentimreiho a tak sa obec dostala do rúk tejto rodiny. Pred r. 1762 v chotári obce vlastnil majetky aj Zsigmond Kovács. R. 1772 tu ale žilo len 9 gazdov a 4 želiari. Istý čas tu vlastnili majetkové diely rodiny Szimay, Vécsey alias nagy, Nyáry a iní, ale v 2. polovici 18. stor. tu boli najväčšími zemepánmi Péchyovci. András K. Válay r. 1799 charakterizuje obec takto: ,,Jánok. Maďarská, a slovenská dedina Abaujskej Župe, obyvatelia sú katolíkmi, leží od Jasova na 2 míle, kedysi Rákotziho vojakom poskytla ubytovanie na dva roky. Jej chotár ale neoplýva všetkými statkami". R. 1822 tu bolo už 122 domov a žilo 908 obyvateľov. Obyvateľstvo sa zaoberalo hlavne poľnohospodárstvom. Myšlienky maďarskej revolúcie očarili aj tunajšieho obyvateľa v nádeji, že Maďari si budú riadiť svoje osudy sami. Do honvédskeho vojska narukovalo 14 tunajších obyvateľov a boli zaradení do 20. práporu spolu s brancami z Abaujskej, Šarišskej a Turnianskej župy. Ináč sa udalosti revolúcie obce príliš nedotkli.

  Elek Fényes r. 1851 opísal obec nasledovne: ,,Jánok, maďarská dedina, v Abaujskej župe, na okraji Turnianskej župy: 787 r. kath., 14 g. kath., 7. evanj., 37 ref., 53 židovských obyvateľov. Katolícky farský kostol. Má úrodnú pôdu, tŕstia je v Kaňapte dosť, má pekný les. Zemepánmi sú Szentimreyovci, Péchyovci a iní." V rokoch 1870-1880 aj z Janíka sa viacero obyvateľov vysťahovalo do Ameriky. R. 1886 bol v obci zriadený poštový úrad (v budove Pákóczyho kúrie), bola vybudovaná telefónna linka KOšice - Rožňava, ktorej súčasťou sa stal aj Janík. R. 1893 sú tu najväčšími zemepánmi obec Janík (109 katastrálnych jutár), urbárnici obce Janík (379 k. j.), Károly Feldheim (873 k. j.), Mór Stern (730 k.j.), Ede Sziklay (611 k. j.) a dedičia Vince Tischlera (288 k. j.) r. 1897 Rezső Adler (nájomník, majetok Gizelly a Ervina Aderovcov, 926 k. j.), Ede Sziklay (zemepán a majiteľ, 608 k. j.) a Soma Waldmann (zemepán a majiteľ, 720 k. j.); r. 1911 József Kalló (bytom Jánok, 109 k.j.), Ernő Grotkász (bytom magdeburg, 1083 k. j.), László Hoffmann (bytom Prešpurk, 711 k. j.) a urbárnici obce Jánok (195 k. j.). Ede Sziklay v obci založil väčšie ovocinárstvo. Prvé auto, ktoré prišlo do obce patrilo grófovo Zichymu, ktorý navštívíl Ede Sziklayho. Bicykle sa tu objavili až po r. 1910.

  Vypuknutie I. svetovej vojny prinieslo pospolitému ľudu len biedu a žiaľ, na bojiskách padlo 20 miestných občanov. R. 1918 znamenal zásadnú zmenu v živote obce. Stala sa súčasťou novovzniknutej I. ČSR, ale život tunajšieho obyvateľa sa nezmenil a zaoberal sa hlavne poľnohospodárstvom. R. 1921 v obci bola zriadená četnícka stanica (do r. 1922 v dvoch miestnostiach u Sziklayho, potom v zabranom dome č. 50). V tom roku bola zaloýená MO Českoslovesnkého červeného kríža a Dobrovolný hasičský zbor (ten po reorganizáciach funguje dodnes). R 1923 bolo v obci založené Spotrebné družstvo z iniciatívy farára Ferenca Zabavszkeho. Aj Janík v 30. rokoch 20. stor. bolestivo postihla hospodárska kríza. Tunajšoe veľkostatky sa rozpadli a pôdu poskupovali miestní gazdovia. Niektorí väčší gazdovia za peniaze zarobené v Amerikesi tu kúpili pôdu (Potocky, Maruscák, Bacso). Po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 obec bola znovu pripojená k Maďarsku. Tunajšie zvony pri prekročení hrníc maďarským vojskom rozzvučal nájomný mlátič Péter Drótár.

  V obci bol obvodný notár, notárom bol László Meskó, jeho pomocníkom József Rostár, r. 1939 ich vystriedali Sándor Kondár a Zoltán Baráth. R. 1944 tu boli väčšími gazdami vitéz László Juhász (90 katastrálnych jutár), József Rencsicsovszki (83 k. j.), Mihály Siroki (80 k. j.), János Vanyo (60 k. j.) a Mihály Éhik (120 k. j.). Gazdovia strieborného klasu boli Gyula Bacsó (36 k. j.), Pál Bacsó (10 k. j.), József Bartók (12 k. j.), Pál Domin (30 k. j.), András Gombos (12 k. j.), László Jakab (23 k. j.), József JUhász ml. (-), János Juhász (-), Imre Kocsis (30 k. j.), András krisztián (20 k. j.),  Gyula Krisztián (48 k. j.), András Lukács (10 k. j.), József Marucsák (22 k. j.), József Mohnyánszki (25 k. j.), András Molnár st. (40 k. j.), Ferenc Musinszky (15 k. j.), Gyula Nagy (18 k. j.), János Nagy (35 k. j.), András Pásztor (20 k. j.), István Petro (-), vitéz János Somosi (14 k. j.), László Szemetkó (30 k. j.), Gyula Szitás (28 k. j.), István Szitás (21 k. j.), József Tobis st. (22 k. j.), József Tobis ml. (-), Ferenc Tóth (8 k. j.), János Vámos (8 k. j.), Mihály Vámos (13 k. j.), István Veress (13 k. j.), András Weiszer (18 k. j.), Mátyás Viszlai (12 k. j.) a András Zsihovics (16 k. j.).


  Predsedom poľnohospodárskej komisie spoločnej spolu s obcami Budulov a Peder bol István Hegedűs. Obec bla známa pestovaním pšenice, jačmeňa, ovsa, chovom červenostrakatého HD a výrobou masla. 17. novembra 1944 se, vpochodovali vojaci sovietskej armády, front sa tu zdržal 6 týždňov. Pri prechode frontu bola obec značne poškodená. II. svetová vojna si spomedzi tunajšieho obyvateľstva vyžiadala krutú daň, 20 ľudských životov (14 padlo, 6 nezvestných) a asi 150 sovietských a rumunských vojakov (ich pozostatky boli r. 1946 prevezené do košického barčianského cintorína). R 1945 bolo zroadené MNV, ktoré začalo riadiť osudy obce. Napriek tomu kľud nenastal, boli zrušené občianske práva obyvateľov maďarskej národnosti a boli zatvorené školy s maďarským vyučovacím jazykom. Udalosti výmeny obyvateľstva medzi Mďarskom a Československom sa tunajšieho obyvateľstva našťastie nedotkli, ale niektoré rodiny boli deportované na nútené práce do Čiech (po r. 1948 sa vrátili domov). R. 1948 sa pomery ukľudnili, ale Janík sa začal meniť na socialistickú obec.

  Majetok Spotrebného družstva prevzala Jednota s. d. R. 1949 bolo meno obce Jánok zmenené na Janík. Boli upravené a spevnené cesty. Zakladali sa povolené spoločensko-kultúrne organizácie - ČSM (1947), ZČSSP (1950), Pionierská organizácia (1951), Živena, neskôr Zväz žien (1952), TJ (1952, pretrasformovaný kluv z r. 1943), Zväzarm (1954), Csemadok (1955, pri ktorom pôsobili 2 tanečné skupiny, zmiešaný spevokol a divadelný súbor) a Spolok chovateľov drobných zvierat (1961). Tunajšie JRD bolo založené r. 1949, na celoobecné pretransformované r 1952. Krátky čas sa tu pokusne pestovala ryža. R. 1951 bola na konci obce vykopaná studňa a zriadená pravidelná autobusová linka. R. 1954 bola do obce zavedená elektrika, r. 1958 bola verejnosti odovzdaná nová budova obchodu potravín Jednota s.d., r. 1962 vybudovaný obecný rozhlas a zrušená funkcia obecného bubeníka, r. 1964 vybudovaná nová telefónna sieť a r. 1968 rozšírené obecné osvetlenie. R. 1971 bola verejnosti slávnostne odovzdaná nová budova MNV, pošty, JRD a ČSAD, kde získalo priestory aj holíčstvo, kaderníctvo a požiarna zbrojnica. Regulovaný bol potok Kanyapta. 1. júna 1972 sa zlúčili JRD Budulov, Debraď, Drienovec, Janík, Mokrance a Peder v spoločné JRD so sídlom v Budulove. Tu bol len jeho hospodársky dvor.

V tomto roku sa skončila výstavba vodovodu a r. 1974 bola postavená nová budova domu smútku R. 1975 bola postavená budova šatne na futbalovom ihrisku. Potom sa obec hlavne skrášľovala a upravovala verejné priestranstvá. Časť obyvateľstva pracovala v poľnohospodárstve, časť v stavebných a iných podnikoch v Moldave nad Bodvou a v Košiciach. V rámci IBV bolo postavených mnoho nových domov a staré boli prestavané. Tak sa vzhľad obce dosť zmenil. V rokoch 1982-1986 bola postavená protipovodňová hrádza pod kasárňou. R. 1989 sa začalo s predprojektovými prípravami na budovanie obecného vodovodu. Nove,ber 1989 znamenal koniec vlády komunistickej strany a začalo sa s demokratizačným obrodným procesom v spoločnosti. Je pravdou, že možno vyznávať akúkoľvek vieru, možno slobodne podnikať a bola zrušená cenzúra tlače, ale na druhej strane je nedostatok financií a pracovných miest, zhoršili sa medziľudské vzťahy. Napriek tomu sa toho v obci urobilo dosť. R. 1995 bola prestavaná budova domu smútku, r. 1996 sa začalo s 1. etapou budovania obecného vodovodu, r. 1997 bola rekonštruovaná elektrická sieť nízkeho napätia, r. 1998 bola prevedená 1. a 2. etapa plynofikácie obce a r. 2000 bola ukončená 1. etapa budovania obecného vodovodu. R. 2002 sa začali prípravné práce 2. etapy budovania obecného vodovodu s vodojemom a ČOV (čistička odpadových vôd). V dňoch 19.-21. júla 2002 sa prvýkrát uskutočnili ,,Dni obce Janík" s posvätením obecného erbu a obecných symbolov.

Zaujímavý je vývoj počtu obyvateľov.              

TOPlist